Rozumel som mu vo všetkom . Vedel som na čo myslí fakt zaujimavý pohľad do myšlienok tak vzdialeného človeka ktorý sa tak strašne podobal na mňa, že som tomu ani nemohol uveriť. Dokonca som na sebe(nevedel som či som skutočný alebo len prelud) cítil každy každučičký centimeter jeho tela ako sa chveje od niečoho čo mi bolo skryté, čo som dovtedy nikdy nezacítil. Nemal som poňatia čo by to mohlo byť. V tom momente som bol úplne zúfalý. Ľudská bezmocnosť je niečo úžasné. Taký inteligentný tvor ako človek a vie ho to na určitý čas uplne paralizovať. No najzaujímavješie na tom okamihu bolo to , že "ja" stál pred voľbou. Voľbou ktorá určite poznačí jeho budúcnoť, aj keď si myslím, že každy okamih nášho života v nás zanechá nezmazateľnú stpou, ktorá ovplyvní náš život natrvalo, aj keď by to malo byt len zavretie očí.No táto voľba bola možno najdôležitejšía v živote. Cítil som na rukách, že ma žiada o pomoc. Dokonca mi odkryl aj jeho voľbu. Tá voľba bolá strašná, neviem ju konkretizovať, z ničím podobným som sa nikdy nestretol Toľko beznádeje a smútku v jednej osobe je asi ani nepredstaviteľné. Chcel som mu však pomôcť, vedel som, že to sám určite nezvládne, ale tu narazila kosa na kameň, hoci som sa ako snažil nemohol som mu povedať ani slovo, nemohol som mu to ani gestikulovať ani dať pocítiť moj tep srda, ktorý sa neustále zvyšoval.Začal sa mi pomaly strácať z dosahu mojích citov a telepatia už tieš nefungovala, no stále bol tu ani sa nepohol.Bol som plný beznádeje, konečne som aj ja pocítil čo to vôbec znamená, bola to možno moja najzaujímavejšia skúsenosť. Vidieť, že niekedy aj keď ako chceme človeku sa nedá pomocť. Škoda, chcel som .
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára