REVOLUCIA

"Revoluce je skandální období, kdy pravda chodí po ulicích nahá a policie si netroufá zakročit."

Gabriel Laub 

                                                                                                                            

Dneska bol konecne prijemny, skoro letny den. Po vcerajsej sprsku nahod a prekvapeni, ktoru som radsej splachol alkoholom, mi sice nebolo dva krat najlepsie ale chcel som sa dnes ucit a tak svoj zamer som aj splnil. Lenze dneska bolo ucenie cim si vynimocne. Po prve isiel som sa ucit vonku pred dom, lebo vonku bolo krasne teplucko. Tak som si lahol na hojdacku a s mp3 v usiach, v ktorej mi vyhraval Air som sa zacal teda ucit dejepis. Konkretne francuzsku revoluciu.Rozplival som sa nad heslo rovnost-bratstvo-sloboda.No zaroven som zacal premyslat ci taketo nieco funguje aj dnes a v nasej spolocnosti. Zacnem rovnost. Tento pojem je v podstate pre sucastne obyvatelstvo takmer neznami pojem. Je mi hned jasne ze ludia si nemozeu byt rovny vekom, pohlavim, vzdelanim, alebo mnozstvom nahromadeneho majetku.No mohli by sme si byt rovny aspon pred zakonmi, no na Slovensku to proste nejde. A toto nie je jediny problem vo verejnych financiach vsetko riadi klientelizmus a kazdy sa tvari ze je to vsetko v poriadku. Druhy bod- bratstvo. Tak toto je na Slovensku fakt zaujimave. Namiesto toho aby ludia spolocne riesili spolocne problemy nasho statu, tak sa radsej soscuju ty si madar ty nie si dobry clovek a podobne a pritom je to len vykonstruovany extremizmus jednej vladnucej strany s jedny idiotom na cele na Slovensku a Madarskymi gardami v Madarsku. Teraz to najlepsie na zaver - sloboda. Podla ustavy a neviem akych vsetkych zakonov a nam zarucena sloboda slova a tak dalej a tak dalej ale co sa deje u nas? Ak niekto nieco napise o vladnom politikovi tak je hned oznacovany za klamara za skodcu slovenskeho statu, za nemoralneho cloveka a neviem co ete a k tomu teraz sluzi aj "uzasny" tlacovy zakon. No proste sloboda aku svet nikdy nikde nevidel... dufam ze po uverejneni tohto clanku sa nedostanem aj ja na "ciernu" listinu nepohodlnych ludi tejto vlady a hadam budem moct uspesne dokoncit studium. 

Hillsborough 1989

15. april 1989 mal to byt futbalovy sviatok. Semifinale anglickeho FA cupu medzi Liverpoolom FC a Notingham Forest , zapas na ktory sa tesili tisicky divakov. Masy ludi putovali do futbaloveho stanku Sheffieldu Wednesday. Len par rokov pred tym presiel mnohymi bezepcnostnymi opatreniami no ako vyslo najavo v tento den ... boli uplne zbytocne. Fanusikovia FC Liverpool dostali listky na tribunu Leppings Lane End v pocte 10000 kusov. No zaujem bol enormny a to sa stalou v tento den aj osudnym. Vykop ocakávaného stretnutia bol naplanovany na 15:00, fanúsikovia oboch stran boli informovani, aby sa na stadion dostavili s dostatocnym casovým predstihom. Priblizne polhodinu pred planovanym vykopom stretnutia sa zacal v uzkom priestore pred turniketmi tvorit obrovsky dav nedockavych priaznivcov, ktori chceli jedine – vidiet milovany klub v akcii. Desat minút pred vykopom dosiahol dav 5000 ludí. Veliaci policajny dostojnik vydal trikrat poziadavku o otvorenie bran, aby diváci mohli turnikety obist. Povolenie vsak dostal az 8 minut pred uvodným hvizdom zapasu. Jedinym vchodom sa na stadinn snazilo dostať pät tisic ludí, co malo katastrofalne následky. Tunel totiz ludí odvadzal nie do vsetkych styroch sekcii tribuny Lepping Lane, ale len do jednej jedinej. V tomto smere totalne zlyhali usporiadatelia a organizatori, ktori mali fanusikov rozmiestnovat do prazdnejsich sektorov tribuny.  Takto sa zacla najvacsia tragedia anglinceko sportu . Po uvodnom hvizde si niktonevsimal co sa deje na spominanej tribune ludia ktory stali v predu pred betonovou stenou sa snazili preliezt plot a dostat sa na ihrisko. Tym ktorim sa to nepodarilo ostali v pasci smrti bud sa udusili ale bo ich usliapal dav.Nezranení priaznivci Liverpoolu sa snazili pomahať zachranarom a policajtom a zachranovali kamaratov, pribuznych aj neznamych ludi. Takmer stovke divakov vsak už pomoct nedokazali. Priamo na Hillsborough prislo o zivot 94 ludi, dalsich 766 bolo zranenych a 300 previezli do nemocnic. O styri roky nesksor sa pocet mrtvych na nasledky tragedie v Sheffielde rozsiril na 95, ked zraneniam podlahol 14-rocny Lee Nicol. Poslednou obetou Hillsborough sa stal v roku 1993 Tony Bland, ked po styroch rokoch v kome podlahol tazkym zraneniam. Tato tragedia navzdy zmenila bezpecnostne opatrenia na futbalovych stadionoch. Pri domacom stadione Lievrpool vznikol jeden z najvacsich symbolickych pomnikov, kde fanusikovia spominaju na mena obeti. Na pocest tymto obetiam vznikla aj hymna Liverpoolu YOU'LL NEVER WALK ALONE, ktora je nezabudnutelna. Tato katastrofa otriasla hlavne vsetkymi ludmi pre ktorych bol futbal jednou z najdolezitejsich sucasti zivota takisto ako tragedia Busbyho deti, alebo pad lietadla s hracmi Turina a legendarnym Mazollom. Tragedie sa mozno stavaju ale ja nepochopitelne preco sa stala prave tato . Takato tragedia sa uz nikdy nesmie zopakovat. Futbal je vzdy len hra, hra tkora ma divaka pobavut a potesit a nie pripravit o zdravie alebo o zivot. 

JA alebo nie?

Rozumel som mu vo všetkom . Vedel som na čo myslí fakt zaujimavý pohľad do myšlienok tak vzdialeného človeka ktorý sa tak strašne podobal na mňa, že som tomu ani nemohol uveriť. Dokonca som na sebe(nevedel som či som skutočný alebo len prelud) cítil každy každučičký centimeter jeho tela ako sa chveje od niečoho čo mi bolo skryté, čo som dovtedy nikdy nezacítil. Nemal som poňatia čo by to mohlo byť. V tom momente som bol úplne zúfalý. Ľudská bezmocnosť je niečo úžasné. Taký inteligentný tvor ako človek a vie ho to na určitý čas uplne paralizovať. No najzaujímavješie na tom okamihu bolo to , že "ja" stál pred voľbou. Voľbou ktorá určite poznačí jeho budúcnoť, aj keď si myslím, že každy okamih nášho života v nás zanechá nezmazateľnú stpou, ktorá ovplyvní náš život natrvalo, aj keď by to malo byt len zavretie očí.No táto voľba bola možno najdôležitejšía v živote. Cítil som na rukách, že ma žiada o pomoc. Dokonca mi odkryl aj jeho voľbu. Tá voľba bolá strašná, neviem ju konkretizovať, z ničím podobným som sa nikdy nestretol Toľko beznádeje a smútku v jednej osobe je asi ani nepredstaviteľné. Chcel som mu však pomôcť, vedel som, že to sám určite nezvládne, ale tu narazila  kosa na kameň, hoci som sa ako snažil nemohol som mu povedať ani slovo, nemohol som mu to ani gestikulovať ani dať pocítiť moj tep srda, ktorý sa neustále zvyšoval.Začal sa mi pomaly strácať z dosahu mojích citov a telepatia už tieš nefungovala, no stále bol tu ani sa nepohol.Bol som plný beznádeje, konečne som aj ja pocítil čo to vôbec znamená, bola to možno moja najzaujímavejšia skúsenosť. Vidieť, že niekedy aj keď ako chceme človeku sa nedá pomocť. Škoda, chcel som .