Voľby

21.marca som mal tú česť byť členom volebnej okrskovej komisie. Bola to fakt zaujímava práca, ktorá sa neopakuje každý deň.Musím sa priznať, že prvý krát som tam išiel so strachom v očiach. No všetko sa veľmi rýchlo zvtrlo a porozumel som si s každým členom čo bolo fajn. Hlboko do pamäte sa my vryli dva momenty jeden pozitívny a jeden negatívny.Ako vždy, začnem tým pozitívnym.Vedľa mna pri to dlhom bielom stole sedel pan učiteľ. Celkom milý sympatický 50-tnik, ktorý sa celý deň staral o našu dobrú náladu vtipmi, historkami a trefnými poznámkami.No ešte niečo bolo na ňom zaujímave a myslim si že aj exelentné. Každý jeden, kto si prišiel splniť svoju občiansku povinosť bol pánom učiteľom oslovený krstným menom, potom nám povedal aj priezvysko aby sme si ho mohli" zakrúžkovať" a s väčšinou s nich prehodil nejakú zdvorilostnú frázu.Možno by na tom nebolo nič zvláštne keby to bola dedinka ktorá má 200-300 obyvateľov.Ale obec, v ktorej som bol mala niečo pod 3000 obyvateľov a na voľbach bolo príťomných niečo vyše 600 voličov.durhá skutočnosť, už ale nebol taka prijemná. Niečo okolo po jedenástej sme sa vybrali do domova socialnych služieb, kde sídlia nielen dôchodcovia, ale aj ludia s mentálnymi poruchami.Prvá vec co ma prekvapila, bolo že všetci už na nás túžobne čakali v jedálni. Bolo ich asi 30.No ked sa prisúpilo k hlasovani nestíhal som sa čudovať. skoro všetci neboli schopný urobiť ani krížik a niektorý dokonca ani nič prečitať.Tak to povačšine odvolila ich ošetrovateľka. Na jednej strane chápem chceli sa zažiť, čo sa každy deň neopakuje, ale zas na druhej strane to takto odvoliť je niečo nenormálne. Druhy krát tam už asi nevstúpim a ak áno tak budú mať tí ľudia viac času a každy si svojho kandidáta označí sám . Na záver ešte jedna perlička ktora mi utkvela v pamäti.Jeden starši pán, mohol mať okolo 70-ky, keď hadzal svoj hlas do urny, tak kričal:"Za Rusko a za Stalina" čo ma tak vivedlo z miery, že som ho bol schopný konokautovať jedno ranou. Veď načo išiel hlasovať slobodne, načo išiel hlasovať slovenského kandidáta, niečo nepochopiteľné.

Myšlienka

Deň sa kráti a prichádza noc a s ňou niečo potlačené v stúpajúcich stĺpoch sniacich duší. Je to myšlienka. Myšlienka človeka, ktorá je venovaná tomu, kto sa jej nezľakne. Pre každého má však iný vzhľad. Pre mňa to bola žena bez Tváre, ktorá ma zobúdzala bozkami. Tie bozky však boli chladné. Ľúbili a zároveň ubližovali, aj keď sa snažila ja som ostal neprebudený. V hlave som mal prázdno- naozaj zaujímavý pocit keď neexistujem. Stála nado mnou a ja som stále nevedel o koho ide, ale cítil som niečo.Neopísateľné spojenie nespojiteľného,mňa a tej beztvárej siluety od ktorej som už nechcel nikdy odísť, ale ona odišla. No skôr ako odkráčala do tmy zjavili sa jej črty tváre a ja som uvidel ...